Dôchodkový systém je veľmi diskutovanou témou nielen na Slovensku, ale aj vo svete. Či už sme pracujúci a odvádzame časť mzdy dôchodcom, alebo sme na dôchodku a poberáme samotný dôchodok, táto téma sa týka nás všetkých.
Základy dnešného dôchodkového systému položil nemecký kancelár Otto von Bismarck v 19. storočí. Od tej doby sa postupne rozšíril do celého sveta a v rôznych obmenách sa používa dodnes. Základnou myšlienkou je pomôcť starším ľudom, ktorí už pre svoj vek a zdravie nemôžu pracovať, dožiť na úrovni. Problém v rozvinutých krajinách nastal v druhej polovici 20. storočia, kedy sa výrazným spôsobom začal predlžovať vek dožitia obyvateľstva, začo môže hlavne stále zlepšujúce sa zdravotníctvo. V rozvinutých krajinách taktiež postupne klesá pôrodnosť. Tieto dva faktory majú za následok, že populácia starne.
Avšak starnutie obyvateľstva nie je jediným dôvodom prečo slovenský dôchodkový systém nie je dlhodobo udržateľný. V tomto článku sa povenujeme štyrom hlavným dôvodom neudržateľnosti slovenského dôchodkové systému.
Prečítajte si tiež: 3 KROKY ako si vytvoriť ŠVAJČIARSKY dôchodok
1, Demografia (starnutie obyvateľstva)
V úvode článku sme spomínali, že populácia v rozvinutých krajinách starne. Avšak poďme sa pozrieť prečo je situácia na Slovensku najzávažnejšia. Začneme prvým pilierom, čo je priebežne financovaný a dávkovo definovaný systém. Teda je financovaný odvodmi aktívne pracujúcich obyvateľov. Tieto odvody smerujú do Sociálnej poisťovne, ktorá ich následne prerozdelí súčasným poberateľom dávok (dôchodcom).
Z hľadiska prvého piliera je zaujímavý ukazovateľ pomeru počtu obyvateľstva nad 65 rokov k počtu pracujúcich ľudí. V angličtine nazývaný old-age dependency ratio (OADR). Zaujímavosťou je, že v roku 2013 malo Slovensko tento ODAR ukazovateľ najnižší (0,2) zo všetkých krajín Európskej únie. To znamená, že na Slovensku je najviac pracujúcich (5) na jedného dôchodcu nad 65 rokov z celej EÚ. Čiže z demografického hľadiska sme na tom výborne, čo je ale horšie je fakt, že v rokoch 2030 až 2060 bude tento ODAR ukazovateľ najvyšší (0,72) práve na Slovensku zo všetkých krajín EÚ. To znamená, že na Slovensku bude najmenej pracujúcich (1,4) na jedného dôchodcu nad 65 rokov. Situácia je o to závažnejšia, že nielenže tento pomer bude na Slovensku najhorší v rámci celej EÚ, ale aj nárast dôchodcov a zároveň pokles pracujúcich bude najrýchlejší.
2, Vysoký podiel štátneho piliera na celkovej výške dôchodku
Podľa rôznych medzinárodných štúdií si môžeme všimnúť, že najudržateľnejšie penzijné systémy na svete (Austrália, Dánsko, Holandsko, Nový Zéland, Švédsko,..) sa vyznačujú nízkym podielom prvého piliera na celkovej výške dôchodku. To znamená, že dôchodok je tvorený hlavne z druhého a tretieho piliera. Výhodou takého nastavenia je nižšia závislosť udržateľnosti od demografického vývoja obyvateľstva. Keďže len malá časť dôchodku pochádza z prvého piliera (štátneho systému), tak môžeme povedať, že takýto penzijný systém môže byť udržateľný aj v prípade nepriaznivej demografickej situácie.
Avšak práve na Slovensku dnes väčšina dôchodcov poberá dôchodok len z prvého piliera (Sociálna poisťovňa). Áno, máme aj druhý a tretí pilier, no v druhom pilieri je len okolo 44% sporiteľov a väčšina sporiteľov v treťom pilieri si finančné prostriedky vyberie ešte pred dôchodkom a použije ich na iné ciele. Môžeme teda konštatovať, že väčšina sporiteľov sporí len v prvom pilieri a tým pádom výška ich dôchodku v budúcnosti bude o to viac ovplyvňovaná demografiou.
Prečítajte si tiež: Ako sa čo najlepšie pripraviť do Dôchodku?
3, Príliš zásluhový systém
Ďalším spoločným znakom najviac udržateľných penzijných systémov je solidárnosť. Viaceré krajiny (Dánsko, Holandsko, Island, Švédsko, Veľká Británia) vyplácajú z prvého piliera jednotnú dávku všetkým dôchodcom. Prípadne je výplata štátneho dôchodku v plnej výške ešte podmienená testovaním majetku budúceho dôchodcu (Austrália). Takouto solidárnosťou je zabezpečený dôstojný dôchodok pre každého, kto pracoval a žil v danej krajine, hoci zarábal minimálnu mzdu.
Na Slovensku máme naopak príliš zásluhový systém. V jednoduchosti to znamená, že skupina vysoko príjmových dôchodcov poberá pomerne veľkú časť peňazí zo Sociálnej poisťovne a dôsledkom toho je, že väčšina dôchodcov poberá podpriemerný dôchodok.
4, Nízky odvod do druhého piliera
Tieto udržateľné penzijné systémy, samozrejme, uplatňujú aj prvok zásluhovosti, a to v druhom, prípadne treťom pilieri penzijného systému. Do kapitalizačného systému (druhý pilier) pracujúci odvádzajú vyššiu časť hrubej mzdy ako na Slovensku. Napríklad v Austrálii je odvod do druhého piliera až 9,5% z hrubej mzdy zamestnanca. Postupne od roku 2021 sa má zvyšovať o 0,5% ročne až na konečných 12% v roku 2025. Na Islande je odvod do druhého piliera nastavený až do výšky 8%.
Môžeme si všimnúť vysokú mieru osobnej zodpovednosti. Občania týchto krajín si uvedomujú, že pokiaľ nebudú investovať aj v dobrovoľných penzijných schémach, tak ich dôchodok nebude vysoký. Treba podotknúť, že tieto dobrovoľné schémy sú podporované rôznymi daňovými úľavami a občania majú na výber zo širokého spektra rôznych dobrovoľných dôchodkových schém.
Naopak na Slovensku je aktuálny odvod do druhého piliera len 4,25% z hrubej mzdy a do roku 2024 má stúpnuť len na 6%.
Záver
Toto sú základné dôvody, prečo náš penzijný systém nie je dlhodobo udržateľný. Preto v dnešnej dobe sa pracujúci, ktorý má aspoň 20 rokov do dôchodku, už nemôže spoliehať na štát. A ako si slušný dôchodok zabezpečiť samostatne? Jednoduchý spôsob ako na dôchodku dosiahnuť finančnú nezávislosť je investovať aspoň 15% zo svojho príjmu každý mesiac po dobu minimálne 30 rokov.
Nenašli ste odpoveď na svoju otázku? Napíšte NÁM alebo AUTOROVI článku.
