Finančných sprostredkovateľov je na Slovensku ako maku. Sú medzi nimi kvalitní a spoľahliví, veľkú časť však tvoria ľudia s opačnými vlastnosťami. Jednu vec však majú všetci sprostredkovatelia spoločnú. Ide o podnikateľské subjekty, ktoré musia fungovať v súlade s daňovými a účtovnými zákonmi. Vzniká sprostredkovateľom povinnosť viesť účtovníctvo? Ako je to na konci roka s daňovým priznaním?
Finančný sprostredkovateľ živnostník
Prevažná väčšina finančných sprostredkovateľov pracuje vo forme živnosti. Aj keď tento výraz nie je úplne presný, keďže vykonávanie finančného sprostredkovania nespadá pod živnosť ale pod inú samostatne zárobkovú činnosť – činnosť sprostredkovateľov podľa osobitných predpisov, ktorá nie je živnosťou. Každopádne, spôsob zdanenia je rovnaký.
Finanční sprostredkovatelia živnostníci majú na výber viacero metód, akým spôsobom budú počas roka evidovať svoje príjmy a výdavky:
- daňová evidencia s uplatnením paušálnych výdavkov,
- daňová evidencia s uplatnením preukázateľných výdavkov,
- jednoduché účtovníctvo,
- podvojné účtovníctvo.
Jednoznačne najvýhodnejšou možnosťou je vedenie daňovej evidencie. Pri daňovej evidencii vzniká povinnosť evidovať zdaniteľné príjmy a výdavky v časovom slede. Pri uplatnení paušálnych výdavkov aj evidencia nákladov odpadá. Hlavný rozdiel spočíva vo výkazoch na konci roka. Pri využití daňovej evidencie sa netvorí účtovná závierka, ale podáva sa iba daňové priznanie. Zákon o dani z príjmov nepredpisuje formu, akou má byť daňová evidencia vedená, forma vedenia evidencie závisí od rozhodnutia daňovníka.
Aj keď väčšina sprostredkovateľov pravdepodobne uplatňuje paušálne výdavky (od roku 2017 ešte výhodnejšie až 60 % z maximálneho základu 20 000 EUR), nemusí to byť vždy výhodné. Ak napríklad pri podnikaní používate vlastný automobil nezaradený do obchodného majetku, môže byť pre vás zaujímavé uplatnenie cestovných výdavkov.
Každý živnostník má možnosť výberu, že bude účtovať v jednej z účtovných sústav. Jednoduché účtovníctvo rovno preskočím, pretože aj keď sa volá jednoduché, jednoduché až tak nie je. Ak živnostník účtuje v sústave podvojného účtovníctva je povinný postupovať v súlade so zákonom o účtovníctve a postupmi účtovania. Na konci roka podáva účtovnú závierku a daňové priznanie. V daňovom priznaní vypĺňa osobitné riadky určené pre fyzické osoby, ktoré sa rozhodli viesť podvojné účtovníctvo.
Komplexné finančné služby zabezpečuje Financievpohode.sk
Finančné sprostredkovanie ako s.r.o.
Aj keď v tomto segmente to nie je také bežné, existuje veľa sprostredkovateľov, ktorí podnikajú formou právnickej osoby, najčastejšie spoločnosti s ručením obmedzeným. Dôvodov môže byť viacero. Možno už podnikajú a v rámci podnikateľskej činnosti začnú vykonávať aj sprostredkovanie. Ďalším dôvodom môže byť aj daňová optimalizácia.
Obchodné spoločnosti na Slovensku sú povinné účtovať v sústave podvojného účtovníctva. Podvojné účtovníctvo a povinnosti s ním spojené už nie sú vecou jedného zošita v exceli. V tomto prípade je určite lepšie nechať spracovanie účtovníctva na účtovníka. Ide to síce trochu do peňazí, ale nestojí to za tie pokuty a hodiny a hodiny štúdia. A keď už niekto podniká vážne, tak má aj adekvátne príjmy a preto 30 – 50 EUR na mesiac nemôže byť pre nikoho problém.
Pokiaľ nejde o platiteľa DPH, účtovníctvo nie je potrebné viesť pravidelne každý mesiac. Ideálne je však nenechávať si všetko až na záver roka. Napríklad mnohí podnikatelia netušia, že napríklad náklady na účtovníka sú daňovo uznané až po zaplatení. To znamená, že ak takéto náklady budú v účtovníctve, ale nebudú do konca roka zaplatené, neovplyvnia základ dane. A keď sa nad tým začne uvažovať až pred termínom na podanie daňového priznania, nedá sa s tým už nič robiť.
Pri vedení podvojného účtovníctva sa postupuje na akruálnom princípe. To znamená, že výnosy a náklady sa účtujú v tom období, s ktorým časovo a vecne súvisia. To je hlavný rozdiel oproti jednoduchému účtovníctvu alebo daňovej evidencii. Nezáleží na momente úhrady, ale na momente skutočného vzniku výnosu alebo nákladu.
Každého podnikateľa logicky zaujíma, čo si môže dať do výdavkov. Hlavnou podmienkou je, že musí ísť o výdavok, ktorý súvisí s podnikaním, je preukázateľný a je zaúčtovaný v účtovníctve. Ak si teda viete obhájiť nejaký výdavok s tým, že prispel k príjmom z podnikania, môže byť uznaný. Samozrejme existujú presne vymedzené výnimky výdavkov, ktoré daňovo uznané nie sú.
Moja rada na záver. Nájdite si dobrého účtovníka (môžete napísať aj mne) a nenechávajte všetko na poslednú chvíľu. 31. marca, keď daňové priznanie klope na dvere, sa niečo vymýšľa už ťažko.
