Zodpovednosť zamestnanca a zodpovednosť “zamestnanca” – živnostníka.

Nie vždy si uvedomujú, že v tomto prípade prichádza k zásadnej zmene rozsahu a charakteru ich zodpovednosti voči ich predchádzajúcemu zamestnávateľovi, ktorý sa stáva ich obchodným partnerom.

 Prečítajte si tiež: Na čo si dať pozor pri uzatváraní neživotného poistenia?

Pri zodpovednosti zamestnanca voči zamestnávateľovi sa je všeobecná zodpovednosť zamestnanca ustanovená § 179 Zákonníka práce. Táto zodpovednosť je založená na subjektívnom princípe, t.z. aby bola daná zodpovednosť zamestnanca skúmajú sa všetky 4 predpoklady vzniku zodpovednosti. (vrátane zavinenia, rozdiel oproti objektívnemu princípu kde sa skúmajú len prvé tri predpoklady vzniku zodpovednosti):

–          Protiprávny úkon

–          Škoda

–          Príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou (vzťah príčiny a následku)

–          Zavinenie (úmysel aj nedbanlivosť)

Dôkazné bremeno však v tomto prípade zaťažuje zamestnávateľa. Zákonník práce sa zamestnanca, ako slabšiu stranu snaží chrániť. Teda zamestnávateľ musí preukázať zamestnancovu zodpovednosť “Zamestnávateľ je povinný dokázať zamestnancovo zavinenie”.

Všeobecná zodpovednosť živnostníka však najčastejšie bude založená na subjektívnom princípe § 420 Občianskeho zákonníka. Dokonca na objektívnom princípe § 420a obč. zákonníka. Zodpovednosť založená na § 420 Občianskeho zákonníka je rovnako, ako zodpovednosť podľa § 179 Zákonníka práce založená na subjektívnom princípe V tomto prípade sa zavinenie živnostníka predpokladá, živnostník musí svojím aktívnym konaním preukázať, že škodu nezavinil.

V prípade zodpovednosti živnostníka danej ustanovením §420a je dokonca zavinenie živnostníka vo vzťahu k jeho zodpovednosti bezpredmetné. Je to tzv. prísna zodpovednosť, zodpovednosť za škodlivý následok. Na to aby živnostník zodpovedal postačuje splnenie prvých troch predpokladov vzniku zodpovednosti konkrétne:

–          Protiprávny úkon

–          Škoda

–          Príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou (vzťah príčiny a následku)

Príklad z praxe

Okrem uvedených skutočností je podstatný rozdiel aj v rozsahu a výške náhrady škody. Pre ilustráciu názorný príklad z praxe:

Zamestnanec – Skladník s priemernou hrubou mzdou 1000 Eur, svojou neopatrnosťou vrazil do regálu s náhradnými dielmi pre automobilový priemysel, čim svojmu zamestnávateľovi spôsobil škodu vo výške 24 500 Eur. Keďže sa však jednalo o nedbanlivostné konanie zamestnanca, ktorý nebol pod vplyvom alkoholu alebo omamných alebo psychotropných látok bola uplatnená výška náhrady škody podľa §186 ods. 2 zákonníka práce rovnajúca sa 4 násobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti ktorým spôsobil škodu, to bolo 4 000 Eur (4×1000 Eur)

V prípade, že by sa jednalo o Živnostníka – Skladníka, výška nároku na náhradu škody, ktorú by poškodený (zamestnávateľ) subjekt  bol oprávnený vzniesť voči škodcovi – živnostníkovi by bola rovná skutočnej škode, ktorá bola spôsobená tj. 24 500 Eur. Dokonca je v tomto prípade možné navýšiť vznesený nárok o ušlý zisk, ktorý sa v prípade výrobných spoločností nie zriedka môže pohybovať v desaťtisícoch Eur.

Prečítajte si tiež: Efektívne tipy ako ušetriť peniaze v rodinnom rozpočte

Právne povedomie fyzických aj právnických osôb stále vzrastá a z tohto titulu sú aj nároky poškodených, ktoré oprávnene vznášajú čoraz častejšie a  čoraz vyššie.

V prípade, že podnikáte (szčo, živnostník, s.r.o., a.s., prípadne iná právna forma) alebo ste živnostník a máte záujem o vypracovanie návrhu poistenia zodpovednosti pri výkone podnikateľskej činnosti pokojne nás kontaktujte.

Nenašli ste odpoveď na svoju otázku? Napíšte NÁM alebo AUTOROVI článku.