Mnohým z nás sa zdá predstava investície do zlata pomerne bezpečnou. V posledných tisícročiach si dokázalo zlato držať svoju hodnotu a znamenalo dobrú ochranu v časoch hyper-inflácie a hospodárskych kríz. Ak sa však hlbšie ponoríme do danej problematiky, zistíme, že v určitých aspektoch investíciu do zlata ani nemôžeme nazvať investíciou a dlhodobý výnos je neistý.
Rok 2008, kedy naším svetom zahýbala finančná kríza vyrobená z nakvasených rýchlych a lacných hypoték, máme už za sebou a zdá sa, že trh chytil druhý dych. Čo sa však neustále kolíše a s prípravou Brexitu sa znovu stáva tvrdou realitou je stále našlapaný a roztočený inflačný trend.
Odkedy prestali byť peniaze kryté zlatom (15.8.1971 prezident Nixon zrušil konvertibilitu dolára na zlato. Do decembra 1976 ešte bola hodnota dolára viazaná na zlato, ale po tomto dátume už boli z definície dolára všetky referencie na zlato odstránené) a zaviedol sa koncept tzv. „fiat money“, objavujú sa úvahy, že systém nie je udržateľný a jedine investícia do nezávislého „uchovávača hodnoty“ nás ochráni pred katastrofou.
„Žije sa za peniaze, ale nemá sa žiť kvôli peniazom.“(Chamfort). Recept na bohatstvo nielen pre nás vyryli Babylončania do sedem hlinených doštičiek. Sformulovali sedem pravidiel, ktoré pomáhali ľuďom bohatnúť a platia aj dnes.