V prvom článku Sporiť si je ťažké časť 1 som písal o tom, či je lepšie sporiť, alebo si požičať.
Tu je zopár rád, keď už siahnete po pôžičke:
Vec, na ktorú si beriete úver, by mala mať dlhšiu životnosť ako je splatnosť úveru, nesiahajte po prvej ponuke, zmluvu si pred jej podpisom poriadne preštudujte, neprehliadnite žiaden detail, v prípade akéhokoľvek problému okamžite kontaktujte banku, viacero úverov si konsolidujte do jedného, popri splácaní úveru si vytvárajte finančnú rezervu, zaujímajte sa o výšku RPMN (ročná percentuálna miery nákladov): tá určuje cenu úveru, teda koľko za neho na konci zaplatíte. Čím vyššia je RPMN, tým viac vás bude úver stáť.
…keď to sporenie je tak ťažké…
Už naši predkovia si odkladali peniaze. Aj keď mali málo, väčšinu toho, čo potrebovali, si vypestovali (dochovali) sami. Peniaze potrebovali len na to ostatné. A toho možno nebolo tak veľa. Možno by sa nám za tieto slová vysmiali. Núdza ich asi nútila časť získavať výmenou tovaru za tovar. Dnes je ale všetko inak. Za všetko treba platiť. Napriek tomu je v nás hlboko zakorenená potreba odkladať si peniaze. Na „horšie časy“. Môžete si odrieknuť, hoc príjemné to asi nebude.
Prečítajte si tiež: Ukazovať neznamená aj skutočne MAŤ!
Tu je zopár rád, ako sporiť:
Veď nemusím chodiť na drahé dovolenky. Nemusím sa voziť v drahom aute. Nemusím mať ani najmodernejší televízor. Nie je nutné stravovať sa v reštaurácii. Nemusím meniť počítač každý rok za nový. Nie je nutné mať každý rok najnovší a najdrahší mobil.
Každé takéto rozhodnutie má však svoje následky. Ak ste sa už v súčasnej dobe pokúšali na niečo si našetriť, viete aké je to zložité. Túžba kupovať si stále nové a nové veci je nám vmasírovávaná reklamou pod kožu nepretržite. Obchodné centrá majú premyslené nástroje ako vám vedia vmanipulovať do košíka aj tovar, ktorý ste kúpiť neplánovali.
Samozrejme že je super, keď nemáte žiadne dlhy. Dáva vám to možnosť voľnejšie dýchať. Ak vám potom ostanú voľné financie, odložíte ich. Ak náhodou nezostanú, nič sa nedeje. Len sa oddiali čas, kedy nasporíte potrebnú sumu. Je to menej zaväzujúce, ako splácanie úveru. Nemusíte odkladať pravidelne. Nemusíte odložiť vždy rovnakú sumu. Ale… A tu je pes zakopaný. Ale čo ak potrebnú sumu nikdy nenašetríte? Čo ak to čo chcete kúpiť dovtedy už nebudú mať? Čo ak dovtedy kým budete mať dostatok nasporených peňazí už bude vaša vytúžená vec zastaraná? Čo ak… To je jedna tienistá stránka tejto veci. Druhou je atmosféra v rodine počas odkladania peňazí.
Prečítajte si tiež: Efektívne tipy ako ušetriť peniaze v rodinnom rozpočte
Príklad s autom
Vezmite si napríklad také auto. Našetriť si na auto (nie úplný črep) je skutočne úloha na dlhé obdobie. Samozrejme dá sa zatiaľ chodiť do práce vlakom, či autobusom. Na veľké nákupy využiť ochotu známeho s autom, či taxík. Aj deti môžu na cestu do školy a na krúžky používať MHD. Ak si však spočítate, koľko peňazí vás mesačne vyjde toto „kolektívne dochádzanie“, zistíte, že je to možno aj polovica lízingovej splátky. A uznajte, načo vám vlastne bude auto, keď už deti budú na vysokej, kým naň našetríte? Aj preto sa lízing na auto, či hypotéka na bývanie považujú za pôžičky, ktoré dávajú zmysel. Určite väčší, ako ísť na dovolenku na splátky. A takýchto príkladov je omnoho viac. Je to celé len o uhle pohľadu. A samozrejme aj o prioritách. Každopádne, rozhodnúť sa, či je lepšie sporiť, alebo si požičať, sa musí každý sám. Takisto, ako aj niesť potom zodpovednosť za toto rozhodnutie.
Ako teda sporiť? Aj bolestne!
JE TO VEC PRIORÍT
Kto chce šetriť, palicu si nájde. Čo spravíte s peniazmi, keď ich dostanete do rúk? Kúpite si čo chcete. Splatíte faktúry. Miniete do tla všetko čo máte a potom vytiahnete vrecká a poviete „nedá sa ušetriť ani toliar“. To je ten najhorší prístup, aký môžete mať.
Určite, koľko percent z príjmu budete šetriť. Zvyčajne sa tieto rady cucajú z prstov. 10% príjmu určite zvládnete. 30% by bolo lepších. Teraz je cieľom určiť to percento, nie debatovať či to je, alebo nie je možné.
Nastavte v banke automatický príkaz, ktorý toto percento, alebo určitú sumu automaticky presunie na iný účet. Na účet, z ktorého nedostávate výpisy. Máte zakázané zisťovať, koľko tam je peňazí. Nič z neho neplaťte, nesledujte ho. Následne žite z peňazí, ktoré vám v banke zostali. Možno sa budete musieť trocha uskromniť. Práve slovo musieť je kľúč k sporeniu.
Prečítajte si tiež: Presvedčenia, ktoré robia z ľudí CHUDOBNÝCH
Ak totiž máte v rukách prachy a váhate čo s nimi, vždy preváži túžba dnes si niečo kúpiť a potom sa uvidí. Málokto strčí peniaze do prasiatka, ak to nie je nutné. Bankový prevod na sporiaci účet vás v tom podporí. Najlepšie, ak z účtu ani nemôžete ľahko peniaze vybrať. Teraz ma napadnete, že to nie je dobrá rada. Že keby ste mali menej peňazí, neprežijete. Tento blud si nenechajte znieť v hlave. Prežijete. Veľmi rýchlo sa zariadite na úspornejší režim. Niečo sa škrtne, trocha sa ušetrí.
Sporiť si peniaze je jednoducho možné práve tak, že sa k tomu donútite. Zásada za volá „najskôr zaplať sebe“. Čiže každé peniaze čo vám prídu musia ako prvý výdaj vygenerovať navýšenie vášho sporiaceho účtu. Zo zvyšku zaplaťte ostatným. Mať nasporené je užitočná záležitosť.
Nenašli ste odpoveď na svoju otázku? Napíšte NÁM alebo AUTOROVI článku.
